Stratená v starých spomienkach

8-2

Staré spomienky nás veľakrát spútavajú. Vracaním sa k nim dusíme svoju nádej na svetlejšiu budúcnosť.

Naše myšlienkové pochody nás častokrát privádzajú späť do minulosti. Myslíme na to, čo bolo dobré, čo bolo zlé a nakoniec toto myšlienkové rozjímanie zavŕšime ľútosťou nad svojimi nevydarenými životnými skutkami. Častokrát tomu človek úplne prepadne a viac, ako by sa mal sústrediť na prítomnosť či budúcnosť opäť cestuje do čias dávno minulých.

Jeho vnútro je pomaly pretkávané myšlienkovými uzlami, ktoré ho zväzujú a bránia mu hľadieť vpred.

Niečo podobné znázorňuje aj táto fotka. Staré spomienky, myšlienky a skutky nás zväzujú a nedovolia nám sústrediť sa na prítomnosť. Na to, čo je pre nás dôležité práve tu a teraz. Tak isto nám bránia v stanovovaní si nových cieľov a ideálov.

Určite to nie je jednoduché, ale každý z nás by mal nájsť tie správne nožnice na prestrihnutie uzlov minulosti.